Tón vteleného slova
(článok písaný ako úvodník pre časopis Bartolomej)
Pred vstupom do seminára nás testovali, či máme hudobný sluch, či vieme spievať. Na prijímačkách bol obávaný liturgista, profesor Vojtech Boháč (+), ktorý zavelil: „Opakujte po mne!“ A udal tón. Čakal na to, ako sa chytíme.
Už prvé uchytenie je dôležité, lebo ovplyvňuje celú skladbu. Keďže u nás, gréckokatolíkov, sa spieva skoro všetko a ten spev je akoby dialóg medzi kňazom a ľudom, musíme vedieť naviazať na počutý tón. Keď má gréckokatolícky kňaz hudobný „nesluch“ a nevie spievať, je to trpké a rozpačité počúvať.
„Opakujte po mne!“ profesora Boháča bolo ako tá Kristova často vyslovovaná výzva: „Poď za mnou!“ (Mt 8,22; Mt 9,9, Mk 2,14; Lk 5,27; Jn 1,43; Jn 21,19.22; Sk 12,8). Už prvý krok – ísť za Kristom je veľmi dôležitý, inak celá Veľpieseň vyznieva rozpačito a trpko pre tých, ktorí sú poslucháčmi (1Kor 4,9).
Často ľuďom kladiem otázku: „Čím sa začala naša spása?“ V kontexte tohto úvodníka by som ju pozmenil na verziu: „Akým tónom sa začína Kristova melódia?“ V odpovediach počujem skôr klimaxy (vyvrcholenia) jeho melódie – ukrižovaním, vzkriesením… Ja ale znova kladiem otázku: „Nie, to nie. Čo ako prvé ‚zaznelo’ v tom veľkolepom majstrovskom diele našej spásy?“
Apoštol Pavol, muž, ktorý získal absolútny sluch (Gal 2,20), to nádherne zapísal do nôt svojho Listu Filipanom: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,… Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp 2, 5 – 8). Tam sa začala naša spása – neobsiahnuteľný nekonečný všemocný Boh v osobe Syna sa umenšil, uponížil, stal sa sluhom, poslušným až na smrť. Začiatok jeho melódie sa začína tým najkrajším tónom ťahajúcim sa celou jeho piesňou, tónom pokory – umenšenia sa. Stal sa maličkým a skúsme to povedať až výkrikovo-naturálne – stal sa zhlukom buniek nového človeka v lone svojej matky, Panny Márie. „Slovo sa telom stalo.“ (Jn 1,14)
Vyrušilo vás takéto vyjadrenie? Počujete ten tón? Počujete začiatok tej majstrovskej melódie? Mne to vyráža dych. A Kristus hovorí: „Poď za mnou. Opakuj po mne. Staň sa malým a posledným.“ Nech nás tu diabol neláka Nikodémovou reakciou: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý?“ (Jn 3,4).
Nikdy nebudeme vedieť prespievať Kristovu Pieseň piesní, keď nám ujde počiatočný tón vteleného Slova – umenšenie sa, zrieknutie sa svojej dôležitosti, pohŕdanie svetskou slávou, zriekanie sa seba samého, uponíženie sa.
No a tak za seba poviem, že každý deň, každá chvíľa je pre mňa ako „prijímačky do seminára“, kde v komisii sedí Kristus s celým nebeským zborom svätých (s oslávenou Cirkvou). A ja len žasnem nad ich trpezlivosťou s mojím hudobným „nesluchom“. Stále čakajú, či sa chytím na ich úvodný tón.
