Slovo k evanjeliu z Nedele o Kristovom súde

Mt 25,31-46

Pán povedal: Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci svätí anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.’ Vtedy mu spravodliví povedia:‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?’ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.’ Potom povie aj tým, čo budú zľava: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.’ Vtedy mu aj oni povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?’ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.’ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.”

Témou dnešného evanjelia a dnešnej nedele je posledný súd. A z toho ma aj názov: „Nedeľa o Kristovom súde“. Východná tradícia nám ju predkladá v rámci prípravy na vstup do pôstu. Nasledujúca nedeľa už bude „nedeľa o vyhnaní prarodičov z raja“.

Ukrižovaný Kristus – „Žíznim.“

Aby sme sa ponorili do dnešného evanjelia, začnime pohľadom na ukrižovaného Krista v Jánovom evanjeliu: „Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.““(Jn19,28). Rovnako smädný bol v Samárii pri studni, keď prichádzajúcej žene povedal: „Daj sa mi napiť“ (Jn4,14). Dá sa povedať, že Kristus – ten ukrižovaný dnes znova opakuje tieto slová ale rozvíja ich ešte ďalej o ďalšie prosby. K jeho výkriku na kríži „som smädný“ akoby pridal: „som hladný, som nahý, som pocestný, som chorý, som uväznený“.

Odpoveď na 4 krát položenú otázku

Jedna otázka padla v dnešnom evanjeliu rovno 4 krát: „Kedy sme ťa videli …?“ (Mt25,37.38.39.44). A teda skúsme sa spýtať samých seba, kedy vidíme Krista. Dokážeme to rozpoznať? Určite správne usudzujeme, že Krista máme vidieť v svojich blížnych, a k tomu nás aj Kristus nabáda. Potom sú tu ale ešte dva rozmery – rozpoznať Krista ako Božieho Syna – sediaci po pravici Otca. A ďalší rozmer nám približuje Pavlovské zvolanie: „Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vidieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.“ (1Kor 2,2) Tento rozmer je rozmer náš, vnútorný. Pri krste sme prijali Krista ukrižovaného a vzkrieseného. „Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ (Mk4,31-32).

Ako si teda vysvetliť Kristovu žiadosť o dať napiť, dať najesť, navštíviť, ak sa na to pozrieme z tohto rozmeru Krista v nás? Toto porozumenie je veľmi dôležité, lebo je to základ našej spásy – nášho obrátenia, našej zmeny zmýšľania, metanoje.

Kristus v nás – hladujúci

Aký je to Kristus hladujúci v nás? Kristus dáva odpoveď, po akom chlebe túži, keď ho pokúša diabol na púšti: „“Napísané je: – Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.““ (Mt 4,4). Ježiš v nás túži po božom slove. Ako často mu dávame jesť? Nehladuje, možno už dva dni, možno týždeň, možno zopár rokov? Kedy naposledy jedol? Kedy sme sa zahĺbili do božieho slova – Svätého Písma naposledy?

Kristus v nás – smädný

Po akej vode túži Kristus. Odpoveď je v Kristovom rozhovore so Samaritánkou: „Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn4,14). Voda prúdiaca do večného života je voda krstu a slzy ľútosti. Slzy vyjadrujúce radosť z Krista a zároveň vyjadrujúce smútok nad hriechom v svojom živote. Tu si treba dať pozor na klamstvo. Nedajme sa oklamať slzami, ktorých zdrojom nie je Boh ale človek – slzami emócií, slzami z trápenia, slzami z telesnej bolesti. Tie slzy nemajú životodarnú silu pre nás. Zdrojom životodarných sĺz je Svätý Duch prebývajúci v nás.

Kristus v nás – pocestný

Veď „Syn človeka nemá kde hlavu skloniť“ (Mt8,20), ako hovorí Ježiš mladíkovi, ktorý ho chce nasledovať. Východní otcovia vidia srdce ako centrum myšlienok – a tam chce Kristus prebývať. Pritúliť Krista do svojho srdca. Nie je naše srdce zapratané niečim iným, politikou, ideológiou, … že pre pocestného Krista tam už nie je miesto? Pripravili sme svoje srdce pre Krista? Je naše srdce domovom pre Krista?

Kristus v nás – nahý

Apoštol Pavol píše – „Oblečte si Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostivosti“ (Rim 13,14), „oblečte si Božiu výzbroj, bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti“ (Ef 6), „oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.(Kol 3). Šaty sú to, čo prvé si všimneme na človeku. A ako si všimneme, že človek žije s Kristom – skrze cnosti. Inými slovami, človek sa oblieka cnosťami a to je na nás viditeľné pre ostatných: „hľa, ako sa milujú“. Obliekajme si cnosti: lásku, pokoru, milosrdenstvo, trpezlivosť … tým sa zaodievajme.

Kristus v nás – chorý a väzeň

Tieto dve strádania môžeme spojiť, lebo aj jedno aj druhé je o stretnutí sa. Choroba a väzenie je to isté z hľadiska našej duše – veď choroba duše je hriech, a hriech sa stáva väzením pre človeka. Ako aj hovoria slová kňaza pri rozhrešení v spovedi: „ja nehodný kňaz, jeho mocou, ktorú mi dal, odpúšťam ti a rozväzujem ťa z pút …“.

Poškodený obraz Boží, prichádza navštíviť svoj predobraz v tajomstve svätej spovede, aby ho On Kristus Predobraz navštívil svojím milosrdenstvom a odpustením.

Starajme sa o horčičné zrnko v nás.