Prorok

(Tento článok bol napísaný ako úvodník do júlového čísla farského časopisu Bartolomej)

Len na vonkajšie použitie!

Sem-tam používam esenciálne oleje – oregánový (ten vraj pomáha zlepšiť imunitu) a okrem neho aj eukalyptový a čajovníkový. Dávam si ich do lavóra s teplou vodou ako kúpeľ pre nohy. Nie všetky sa však dajú užívať aj vnútorne. Je na nich nápis: „Nepoužívajte vnútorne!“ alebo „Nie je určené na vnútorné užívanie!“

Definícia slova prorok by vo veľmi zjednodušenej podobe mohla znieť: Človek, ktorý vie v Božej pravde posudzovať súčasné veci a aj veci budúce, a môže pôsobením Ducha Svätého dokonca vidieť alebo povedať, čo je pre oči iných utajené (napr. prorok Daniel a sen kráľa Nabuchodonozora). Je to človek, ktorému Boh „prepožičiava svoje oči“. A skoro všetci sa niekedy za prorokov pasujeme, ale s jedným problémom: „Nie je určené na vnútorné užívanie!“, „Nepoužívajte vnútorne!“

Svätý Anton Veľký, ktorého sa báli démoni pre jeho svätosť, okrem iného varuje svojich poslucháčov pred pascou diabla, ktorou je poznanie vecí prichádzajúcich. Hovorí: „Takých ‚proroctiev‘ nie je treba si všímať, ani sa netreba namáhať a zapierať, aby sme predom poznali budúcnosť, ale skôr aby sme dobrým spôsobom sa zapáčili Bohu. Je dobré sa modliť a prosiť Boha, aby nám pomohol zvíťaziť nad diablom. A keď budeme raz potrebovať spoznať budúce veci, očisťme svoju myseľ, verím totiž, že duša úplne čistá a verná prirodzenosti nadobudne takto ostrosti a uvidí viac a hlbšie ako démoni, pretože Pán jej to ukáže.“ (Sv. Atanáz Alexandrijský, Životopis sv. Antona Veľkého, 34. kapitola)

Naše „proroctvá“, na ktoré sme takí bohatí, sú akoby proroctvom Kaifášovým (Jn 11,50-51). Neprinášajú zmenu nášho srdca, nezjednocujú nás s Bohom. Veď Boh môže otvoriť ústa aj oslici, aby prehovorila (Num 22,28). Teda hoci aj keby sme niečo videli alebo povedali z pravého vnuknutia Svätého Ducha (posúdiť zdroj videnia, či slov je ťažké, sv. Ján Kríža odmieta skoro všetky takého „zjavenia“), to neznamená, že aj sme naplnení Svätým Duchom! My sa usilujme o vnútornú pravdu – získavajme skrúšené srdce zbavené falošnej predstavy o sebe, očistené slzami ľútosti nad samým sebou. Iba takéto srdce umožňuje hľadieť na Boha – „Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8) -, a v tomto pohľade mu môže Boh dať vidieť to, čo vidí len On.

Luhár a otec lží (Jn 8,44) nám nikdy neponúkne niečo, čo by malo zmeniť naše srdce. Núka ľahšiu cestu: „Bez námah, stačí ti len otvoriť ústa, mať pocit múdrosti, ihneď môžeš žasnúť ako pravdivo rozprávaš. Venuj svoju pozornosť veciam vonkajším, a nie vnútorným. Rozmýšľaj nad pravdami o inom človeku, ale nie o sebe. Posudzuj svetové diania, ale nie pnutia svojej duše. Rozhorčuj sa nad slabosťou iného, ale nad sebou nezaplač.“ Toto je znak prorokov dneška: „Len na vonkajšie použitie.“ Otcovi klamstva ide o to, aby sme ostali živočíšni, no zároveň si mysleli, že sme duchovní. Lebo: Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. No duchovný posudzuje všetko.“ (1 Kor 2,14-15) A že sme telesní-živočíšni, rozlišuje Pavol takto: „Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky?“ (1 Kor 3,3). Kristus sám hovorí: „vy súdite podľa tela“ (Jn 8,15)a „ja neprijímam svedectvo od človeka“ (Jn 5,34), A aký je to duchovný človek? „My však máme Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2,16), ktorý sa „pre lásku k človeku upokoril až na smrť na kríži“ (Flp 2,8). Láska, pokora, obeta seba samého …

Naše rodiny a svet netrpia pre nedostatok prorokov, ale trpia nedostatkom tých, ktorý zjavujú Krista vo svojom živote (Gal 1,15). Začnime Svätého Ducha „užívať“ vnútorne. On nie je len na vonkajšie použitie.