Homília na začiatok pôstu: Syropôstna nedeľa
Krátke obzretie sa za slovami nedeľnej homílie (čo som si ešte pamätal a niečo ešte doplnil):
Kráľovské mesto a jeho popis
My, naše srdcia, sme mesto. Pôst je obdobie, kedy môžu naše mestá veľmi zbohatnúť tým pravým pokladom.
Mesto má 4 brány obrátené na štyri svetové strany: sever, juh, východ, západ.
Východná brána má meno „odpustenie“
Táto brána slúži na privážanie pokladov a pravého bohatstva. Tie sa privážajú na 3 vozoch. Tými vozmi sú modlitba, pôst, almužna.
Táto brána má meno „odpustenie“. Keď táto brána je zatvorená, naše mesto nemôže zbohatnúť. Orientovaná na východ preto, lebo „z východu príde spása“. Táto brána má byť stále otvorená.
3 ďalšie brány treba dôsledne strážiť, lebo nimi vstupujú ľudia a môžu nimi vstúpiť aj zlodeji.
Južná brána má meno „skrytosť“
Touto bránou sa vkráda zlodej menom „svetská sláva“ alebo obdiv … je to veľmi skúsený zlodej, najviac prefíkaný zo všetkých. Vie sa najlepšie maskovať, vyzerá nevinne, ako malé dieťa, no keď vojde dnu, potichu odomyká aj ostatné brány.
Je orientovaná na juh preto, lebo smeruje k Egyptu, ktorý sa hrdil svojimi bohmi a svojou slávou – to je ten zlodej južného kráľovstva.
Západná brána má meno „pokánie“
Touto bránou vchádza zlodej známy ako domýšľavosť. Tento zlodej je nadaný hudobník, básnik a je veľmi nebezpečný, lebo svojou hrou na harfu uspí celé mesto. Strážcovia a obyvatelia mesta sa započúvajú do jeho melódie a piesní a zabudnú na svoju prácu. Len hluchý človek je tomu imúnny. To je človek, ktorého uši sú sústredené len na Boží hlas, ktorý ho volá k zmene jeho srdca. Hluchý človek nemá čas počúvať melódie tohto zlodeja, je plne zaneprázdnený načúvaním tlkotu svojho srdca, ktoré potrebuje uzdraviť, ktoré potrebuje zmenu.
Je orientovaná na západ preto, lebo smeruje ku grécku – ktoré sa hrdilo svojimi filozofmi a mudrovaním, to boli jeho bôžikovia. To sú zlodeji západného kráľovstva.
Severná brána do mesta má meno „pokora“
Touto bránou sa vkráda zlodej menom „súdenie“. Tento zlodej je pokračovaním tých predchádzajúcich dvoch a je zároveň najhorší. Tento prichádza s veľkým batohom ba priam s vozom a rozbíja slabo zabezpečenú bránu. Nepoužíva šperhák ale zvieraciu silu. Urobí veľkú škodu nie len na poklade, ale aj na opevnení. Kvôli 1 drachme sa neunúva rozbiť aj celé mesto. Preto, keď človek zhromažďuje svoj poklad v skrytosti, mal by takto začať rozmýšľať aj o ostatných. Že hoc nevidím na nich, čo robia, asi to robia v skrytosti. A teda sa na nich budem dívať nie ako sudca, ale tak, že „ja to nevidím, ale Ty Bože vidíš aj v skrytosti a teda ja súdiť nemôžem“.
Orientácia na sever preto, že z odtiaľ prišli severské divoké kmene, aby zničili neverné kmene Izraela – prichádzajú mocnou silou a berú nie len poklady, ale aj rúcajú chrám a odvádzajú ľud do zajatia – to je zlodej severného kráľovstva.
Títo zlodeji môžu prísť sami, alebo osobitne, ale keď príde jeden, volá k sebe aj ostatných dvoch. Prichádza a otvára z vnútra ostatné dve brány, a dovoľuje vojsť tým zlodejom.
Ak nestrážime nejakú z tých brán, aby sme sa potom nečudovali, že naše mesto je vyplienené a chudobné.