Čo hovorí manuál?

Tento článok bol napísaný ako úvodník pre rimskokatolícky farský časopis Bartolomej

Určite ste niekedy už aj vy použili slová: „To čo si s tým robil?“ Spomínam si na to, ako som raz prišiel domov strihať konáre stromov, vzal som svoje obľúbené (a nie lacné) teleskopické nožnice určené presne na tento účel, otvoril som ich – a tam na čepeli dva hlboké zárezy… Zjavne sa nimi niekto pokúšal strihať drôt alebo klince. „To čo ste s nimi robili?!“

Pri veciach hneď spozornieme, keď sa s nimi nenakladá podľa toho, na čo boli vytvorené, lebo sa tým ničia. Preto výrobcovia prikladajú k výrobkom manuál, aby sme ich nepoškodili zlým používaním. Takto je to pri veciach. A čo pri človeku? Na čo bol vlastne človek stvorený? Odpoveď netreba hľadať nikde inde ako v „manuáli“, ktorý nám dodal samotný Výrobca: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“ (Gn 1, 26) Tvorca však videl, že sme tú prvú časť buď nepochopili, alebo neprečítali, alebo sme len tak hneď preskočili na druhú časť. A preto ďalej v manuáli o človeku“ upresňuje: „Hovor celej izraelskej pospolitosti a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19,2) A dokonca keď videl, že stále nechápeme, tak už nie cez nejakého posla alebo proroka, ale On sám – Tvorca, „skrze ktorého bolo všetko stvorené“ (Jn 1,3), prišiel a povedal: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5,48) a „Učte sa odo mňa.“ (Mt 11,29)

Jednou, ak aj nie najhlavnejšou príčinou našich nešťastí, tráum, depresií, skazeností, hnevu, netrpezlivosti a roztržiek je, že zabúdame na tú prvú, najdôležitejšiu vetu z manuálu o nás: „Mám byť obrazom svojho Stvoriteľa – mám byť svätý.“ Až priveľmi sa zameriavame na druhú, pracovnú časť: som kňazom, manželkou, manželom, otcom, matkou, učiteľom, šoférom, lekárom, bankárom, smetiarom, rehoľníčkou, mníchom, starým rodičom, záhradníkom, predavačkou…
Nie! Nielen v slovenčine, ale aj v ostatých jazykoch, ktoré poznám, sa predsa prídavné meno dáva pred podstatné! Najprv musím byť svätý – a potom to ostatné. Na svete je miliarda manželiek, manželov, matiek, otcov, státisíce kňazov, milióny učiteľov, lekárov… Ale koľko z nich je svätých? Buďme najprv svätí, lebo to je našou podstatou. Až potom buďme osobami podľa služby, do ktorej sme povolaní a pre ktorú sme sa rozhodli (druhá veta „manuálu o nás“). Lebo je rozdiel stretnúť kňaza a svätého kňaza, manželku a svätú manželku, lekára a svätého lekára… Túžme najprv po nebeskom kráľovstve a všetko ostatné sa nám pridá (Mt 6,33). Ak na to zabudneme a zmysel života – svoj cieľ – budem hľadať v niečom, čo ním nie je, ublížime si, polámeme sa, zničíme sa.

Nemýľme si zmysel života s miestom, kde máme ten zmysel žiť. Miesto sa môže meniť, no zmysel zostáva stále ten istý. A pokoj pochádza z naplnenia toho zmyslu, nie z miesta, na ktorom som. Skrýva sa v prvej vete nášho manuálu. Nuž teda, buďme svätí!