O troch druhoch modlitby
Nasledujúci text je prekladom z anglického jazyka jednej kapitoly textu „O zbožštení a modlitbe“, ktorý je dostupný na tejto stránke (v kategórii Duchovné čriepky)
Jadro tohto textu tvorí rozprava o 3 druhoch modlitby, ktorá sa pripisuje sv. Simeonovi Novému Teológovi, aj keď jeho autorstvo bolo spochybnené. Text bol pravdepodobne napísaný iným mníchom, žiakom sv. Simeóna.
Prvá metóda modlitby
Prvý spôsob modlitby tak ako ju rozlišuje svätý Simeon je, keď človek stojí v modlitbe, dvíha ruky, oči a rozum k nebu a napĺňa svoj rozum božskými myšlienkami, obrazmi nebeskej nádhery, anjelských zástupov, z príbytkov spravodlivých.
Ako jasne vidíme, tak takýto intelekt praktizujúceho je naplnený vecami, ktoré čítal vo Svätom písme alebo v niektorých duchovných knihách. Zdá sa mu to sladké a nádherné zostať v prítomnosti týchto obrazov a pri takejto modlitbe môže dokonca aj plakať. Prosí Boha, aby mu dovolil stále zostať v takej kráse a venovať sa tejto činnosti. Ale tieto intelektuálne ilúzie odvádzajú pozornosť a klamú, a dôsledkom toho je, že človek, ktorý sa takto modlí, nemôže dosiahnuť stav svätosti alebo utíšenia vášní.
Môže byť tiež klamstvom vlákaný do myslenia si, že jeho telesné zmysly zažívajú a užívajú si božské svetlo alebo sladké vône, prípadne hlasy okolo. Svätý Simeon to opisuje prísnejšie, „niektorí sa stali úplne posadnutí démonmi a vo svojom šialenstve blúdia z miesta na miesto. Iným sa nepodarí spoznať diabla keď sa premení na anjela svetla“ (2 Kor 11,14).
Zlo sa snaží nahradiť skutočné teplo a duchovné potešenie zmyslovými a imaginárnymi preludmi a presviedča ľudský rozum, len aby ho odvrátil od Boha. Táto pasca diabla je široko popisovaná mnohými svätými a mystikmi.
To najdôležitejšie – pozornosť alebo stráženie si srdca, v tomto prípade stratili svoj správny zmysel, pretože boli použité zlým spôsobom. Stali sa jedom pre človeka, ktorý praktizuje tento spôsob modlitby. Namiesto stráženia srdca, predstavy a dezilúzie sú vítané a iniciované samotným intelektom. Bohužiaľ, sme svedkami a môžeme vidieť, že tento druh modlitby je široko používaný mnohými ľuďmi.
Druhá metóda modlitby
Druhá metóda modlitby, tak ako ju popisuje svätý Simeon, je, keď sa človek pokúša oddeliť svoj rozum od všetkých zmyslových a imaginárnych vecí a snaží sa o to, aby jeho intelekt bol nasmerovaný do seba.
Jeho intelekt stále bojuje s preludmi. Putuje po bojisku – niekedy skúma myšlienky, niekedy venuje svoju pozornosť slovám modlitby, niekedy človeka zotavuje z vášní, ktoré ho premohli. Je ako bojovník bez akéhokoľvek oddychu, bez ticha. Svätý Simeon napísal, „Je ako človek bojujúci v noci: počuje hlasy svojich nepriateľov a je nimi zráňaný, ale nevidí presne odkiaľ sú a prečo ho napádajú. Nedokáže uniknúť svojmu noetickému nepriateľovi, ale je ním ničený.“ Ďalší problém tejto metódy vidí svätý Simeon v tom, že ten, kto túto metódu praktizuje, sa môže považovať za dostatočne skúseného v strážení myšlienok a mysliac si, že už je na vyššom stupni askézy, tak sa snaží iných naučiť, ako sa modliť.
Tento druh modlitby je škodlivý, a „je lepší od prvého druhu modlitby, ako je mesačná noc lepšia od noci bezmesačnej – úplne tmavej.“
Tretia metóda modlitby
V treťom spôsobe modlitby je najdôležitejším prvkom, ako vysvetlil svätý Simeon, poslušnosť, „lebo je to láska k poslušnosti, ktorá nás rozpútava zo spojenia s týmto hriešnym svetom, robiac nás slobodnými od úzkosti a vášnivej túžby. Veď ako môže hocičo pominuteľné zotročiť tvoj rozum, ak skrze poslušnosť zomrieš každej svetskej a telesnej pripútanosti?“
Môžeme vidieť, že svätý Simeon chápe poslušnosť ako jediný účinný prostriedok na stráženie srdca. Iba zverením celej duše a tela Bohu a duchovnému sprievodcovi, sa človek oslobodí od od rozptyľovania mysle.
Pri tejto metóde nedvíhame svoje ruky alebo sa myšlienkami nekoncentrujeme na nebeské veci ako v prvej metóde, ani nedovoľujeme nášmu intelektu putovať po temnom bojisku a hľadať nepriateľov ako v metóde druhej. Prvým krokom je naučiť sa poslušnosti, aby sme svoje vedomie očistili v troch oblastiach:
- čo sa týka Boha – brániť sa hocičomu, čo nie je Jeho uctievanie
- čo sa týka nášho duchovného sprievodcu – podriadiť svoju vôľu jeho vôli
- čo sa týka iných ľudí – nerobiť nič, čo my nenávidíme a nezneužívať materiálne veci
Človek toto môže splniť len skrze pokoru a lásku. Pokora ho robí schopným odovzdať sa do Božích rúk a jeho duchovnému otcovi. Pokora sa preto stáva najúčinnejšou zbraňou proti vábeniu zlého – proti jeho vyrušovaniu našej mysle. Láska robí človeka schopným nielen chrániť sa pred konaním zlých veci voči iným a od zneužívania vecí, ale ho tiež posilňuje na jeho ceste k dokonalému vzťahu k Bohu.
„Kým naša modlitba nie je vedená pokorou, láskou, jednoduchosťou a dobrom – takáto modlitba, alebo skôr predstieranie modlitby, nie je nám vôbec na osoh.“
Za preklad ďakujeme Michaele. 🙂