Gréckokatolík ..
V tomto príspevku, si povieme zopár znakov nášho obradu. Sme katolíci, ale od katolíkov západného obradu (latinského), my východní máme obradové znaky, ktorými sa odlišujeme.
Vieru máme tú istú, len ju inak pripravujeme pre prijatie do nášho srdca 🙂
Pozdravy gréckokatolíka
V bežné dni:
Sláva Isusu Christu! – Sláva i vo viki!
V období Paschy:
Christos voskrese! – Voistinu voskrese!
(Kristus vstal z mŕtvych! – Skutočne vstal z mŕtvych!)
V období sviatku Narodenia Pána:
Christos raždajetsja! – Slavite jeho!
(Kristus sa narodil! – Oslavujte ho!)
Pri návšteve domu:
Pokoj tomuto domu! – I všetkým, ktorí v ňom bývajú!
Iný pozdrav – napr. pri myrovaní:
Christos posredi nas! – I jest i budet!
Kristus medzi nami! – Je a bude!
Modlitba k Bohorodičke
Slovensky: Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, – milosti plná, Pán s tebou. – Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, – lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.
Cirkevnoslovansky: Bohorodice Ďivo rádujsja, blahodátnaja Maríje, Hospóď s tobóju, blahoslovénna tý v ženách, i blahoslovén plód živóta tvojehó, jáko rodilá jesí, Christá Spása i Izbáviteľa dušám nášym.
Ako sa prežehnáva gréckokatolík?
My gréckokatolíci sa žehnáme veľa, ale naozaj veľa.
Keď sa prežehnávame, hovoríme:
V mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.
Vo imja Otca, i Syna i Svjataho Ducha. Amiň.
Prežehnanie sa je modlitba znaku kríža …
veriaci sa vkladá pod znak kríža, taktiež je to modlitba k Najsvätejšej Trojici. Je to modlitba tela a ducha, kedy duchom vyznávame a telom robíme znak toho vyznania na vlastnom tele. Áno, gréckokatolíkovi sa ruka dvíha už akoby automaticky do prežehnania vždy, keď počuje „Otca i Syna i Svätého Ducha“ a to v akejkoľvek podobe. Dokonca aj keď toto píšem, reflex ruky reaguje :). Žehnáme sa aj pri iných zvolaniach, napr. „Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva tebe Bože“, „Svätý Bože, Svätý silný, Svätý nesmrteľný, zmiluj sa nad nami“… . Gréckokatolíka teda jednoducho rozpoznáte podľa častého žehnania. Ale rozpoznáte ho aj podľa iných detailov pri žehnaní. Iný smer pri „kreslení“ kríža, inak zopäté prsty.
Smer znaku kríža:
Pri žehnaní sa po čele a spodnej časti hrude najprv dotýkame pravého ramena, lebo na pravej strane Krista bol ukrižovaný zlodej, ktorému Kristus sľúbil, že bude spasený – teda bude po jeho pravici pri poslednom súde. Je to znak splnenia sľubu. Ďalším dôvodom tohto smeru je, že ak by sme si to premietli na papier, zodpovedalo by to aj tomu, že Syn je po pravici Otca. Skúste si prežehnanie nakresliť na papier a potom troška pootočiť a ignorujte prídavné meno (Svätý).
Držanie prstov:
Palec, ukazovák a prostredník sú zopäté spolu – znak Jednopodstatnej Svätej Trojice. Dva zvyšné prsty zohnuté pri dlani symbolizujú 2 prirodzenosti Krista – božskú a ľudskú.
Kňazské žehnanie:
Prsty kňaza pri žehnaní sú v tvare písmen ICXC. Tento „christogram“ sú prvé a posledné písmená mena Ježiš Kristus v starej gréčtine: IC zo slova Isus – v gréčtine Ἰησοῦς a a XC zo slova Christos – v gréčtine (ὁ) Χριστός čo znamená Pomazaný. To isté je vidieť na ikonách žehnajúceho Krista. Kňaz teda doslovne značí menom Krista veriacich v tvare kríža, na čo sa oni prežehnávajú rovnako v tvare toho istého kríža (tým istým smerom).
To čo kňaz „kreslí“ na veriacich, oni opakujú svojou rukou zrkadlovo – a teda prvý horizontálny pohyb robia na pravé rameno.
Ako povedal kardinál Špidlík s šibalským úsmevom jemu vlastným: „No proč se východní žehnají jinak jak my západní kresťané? No protože ve východní liturgii ich kňez žehná mnoho krát a tak oni po ňem opakují a tak se naučili ďelat znak kříže tak, jak vidí kňeze jim žehnat. Ale v latinské cirkvi kňez žehná jen velmi málo, a tak se liďi žehnají jinak, né podle žehnaní kňeze.“ 🙂
