Slovo k: Nedeľa o slepom (Jn 9,1-38)
Hádanka nie len pre deti
Drahí veriaci, začnem neobvykle – hádankou, ktorú ľahšie vyriešia deti ako dospelí: „Ktorým smerom ide autobus na obrázku?“ Cesta k vyriešeniu nie je hľadať nejaký detail na autobuse, ktorý to prezradí, ale vidieť opak – to čo tam nie je (neprezradím odpoveď).
Presuňme sa teraz k obrazu Krista na kríži. Je jedným z mohutných prejavov Božej moci. Nie tým, čo je viditeľné, ale práve tým, čo tam nie je. Nie je tam hnev, nepokoj, vzbura, šomranie, odídenie z kríža … . Obraz Božej moci a skutkov je v pokoji. Na východných ikonách kríža je Kristus s rozpätými pribitými rukami ale stále žehnajúci. Z kríža žehnal tým, ktorí ho pribíjali, a už vopred odpustil všetkým, ktorí o odpustenie stáli a stoja. Tak ako už vopred odpustil apoštolom, keď im hovoril, že všetci sa rozutekajú, a ako už vopred odpustil Petrovi, keď mu predpovedal jeho zapretie.
Božie zázraky
Dnešné evanjelium nám prináša udalosť uzdravenia slepého od narodenia, ktorý, ako povedal Kristus, „nebol slepý od mladosti preto, že zhrešil on alebo jeho rodičia“, ale že „majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ A Kristus tam vykonal zázrak aký nemohli poprieť ani jeho odporcovia, lebo „Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia.“ A v nás sa môže vzbudiť otázka „Prečo také zázraky nie je teraz vidno?“ A možno s výčitkou povieme, „tam sa zjavila Božia moc, ale čo moja choroba, choroba môjho blízkeho … kde je teraz Božia moc?!“ A pritom je stále tu.
Hádanka Krista na kríži
Obraz Kristovho kríža prináša odpoveď na to, kde sa prejavujú Božie skutky najmohutnejšie. Podľa židov a posmievačov je tým prejavom to, čo kričali na Krista: „zachráň sám seba, ak si Boží Syn, zostúp z kríža. Iných zachraňoval a sám seba nemôže zachrániť? Nech zostúpi z kríža.“ (Mt27,40-42). Ale to pravé majstrovské dielo bolo – z kríža rozdávať pokoj a požehnanie. Práve to, čo Ježiš na kríži nespravil – nezriekol sa ho, neutiekol, dokazuje obrovskú Božiu moc. Keď stojíme pred obrazom „Boha na kríži“ a nášho vlastného kríža, často sa podobáme tým židom a posmievačom a nechápeme tú hádanku, kde je tam Božia moc … hľadáme detail na tom hlavolame „Božej spásy“, a doteraz to nechápeme. „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt18,3). Nevidieť kríž ako miesto, kde sa koná zázrak Kristovho pokoja a žehnania je slepota.
Človek sa rodí slepý
V tom sa podobáme tomu slepému od narodenia. Pretože pochopiť, že kríž v Božích rukách sa mení na nástroj pokoja pre okolitý svet, sa nedá len tak, žiadny človek sa nerodí s týmto pohľadom. Tú slepotu môže zmeniť len Kristus. A čo sa potom stane? Kristus z nás spraví bláznov pre svet. Toho slepého začapal blatom zo slín a povedal, choď tam a tam. Stretnúť my toho slepca, špinavého od blata na tvári, ako niekde smeruje celý rozrušený … nepomysleli by sme aj my, že je to blázon a že aký cynik je ten, kto ho zablátil a poslal niekde k vode umyť sa? Predstavte si žienku, ktorú dlhodobo trápi manžel alkoholik, a k tomu ešte aj vážne ochorela …, a ona sa deň čo deň tacká do chrámu, aby načerpala pokoj v modlitbe a v Eucharistii. Svet (pokušiteľ) povie „Čo ti šibe? Ty kde ideš, veď sa pozri, trpíš doma, a teraz ešte aj choroba. Po tom všetkom sa ešte modlíš?“ .. Jej svedectvo pokoja svetu a ľuďom naokolo je veľké. Hoc svet, tak ako aj tí židia pod krížom, túži po inom zázraku. No práve neprítomnosť žiadaného zázraku je ten zázrak.
Hlavolam kríža, hádanku nepochopenú týmto svetom, vyriešime, len ak nám Kristus vráti zrak. A potom my, ktorí sme boli slepí od svojho narodenia, ako blázni ponesieme svedectvo o Kristovej moci ďalej.